logo poštové služby

Rozhovor s Marcelou Hrdou, generálnou riaditeľkou Slovenskej pošty, a.s.

Marcela Hrdá: Nemôžeme fungovať len v jednej oblasti biznisu. Pošta má hlbokú tradíciu, ale odvolávať sa na ňu má zmysel len vtedy, ak vieme, kam chceme v budúcnosti smerovať a čo chceme dokázať.

 

Najaktuálnejšou témou súčasnosti je pre Slovenskú poštu, a.s., (ďalej SP) príprava na liberalizáciu trhu, ktorý sa definitívne otvorí 1. 1. 2012. Generálna riaditeľka SP Marcela Hrdá nám v rozhovore prezradila, že liberalizácia pre ňu nie je zemetrasenie, ale je to plynulý prechod do toho, v čom už „de facto" SP je.

 

 

Liberalizácia poštových služieb prichádza na Slovensko o rok skôr ako jej to umožňovala výnimka EÚ. Ako hodnotíte túto situáciu?

Liberalizácia slovenského poštového trhu je veľmi špecifická. To, akým spôsobom je otvorený poštový trh, je v Európskej únii veľkým unikátom. SP sa ocitla v konkurenčnom boji už oveľa skôr. V súčasnosti je len veľmi malé percento služieb, ktoré sú neliberalizované (cca 10%). To, čím sa nás najviac dotkne vstup na plne liberalizovaný trh, je vyriešenie situácie, akým spôsobom bude naďalej poskytovaná univerzálna poštová služba a akou formou budú hradené náklady spojené s jej poskytovaním. Liberalizácia pre mňa určite nie je zemetrasenie, ale je to plynulý prechod do toho, v čom už „de facto" sme. SP je tu ale určite preto, aby aj naďalej poskytovala služby všetkým občanom SR, aby zabezpečila ich celorepublikovú dostupnosť. Za jednu z našich najväčších devíz považujeme sieť poštových pobočiek, ktorú chceme aj naďalej využívať pre poskytovanie univerzálnej poštovej služby. Kto iný, než my, pozná prostredie Slovenskej republiky do takej hĺbky? Je ale potrebné si uvedomiť, že aj v tejto oblasti sa konkurenčný tlak priostrí.

 

Aké sú možnosti kompenzácie univerzálnej poštovej služby?

Slovenská republika má v tejto chvíli schválený nový zákon o poštových službách (schválila NR SR 14. septembra 2011), ktorý rieši aj oblasť kompenzácie neprimeraných nákladov spojených s poskytovaním univerzálnej poštovej služby. Financovanie univerzálnej služby bude realizované z externých zdrojov - cez kompenzačný fond, do ktorého budú primárne prispievať alternatívne poštové podniky a SP a pokiaľ by kompenzačný fond nebol schopný pokryť náklady spojené s poskytovaním služby v takom rozsahu, aký si štát v rámci poštového zákona alebo podmienok určí, budú náklady dofinancované zo strany štátu.

 

Bude pošta iná?

Pošta musí byť iná. Dnes je ale potrebné si položiť otázku ako veľmi, v čom a ako rýchlo má byť iná. V súčasnosti sa zameriavame najmä na štruktúru našich produktov a plánujeme, v čom by mohla byť zmenená či úplne nová, aby sme našim zákazníkom ponúkali príťažlivejšie služby. Je to klasický príklad biznis plánu, pri ktorom dochádza k zmene v produktovom portfóliu. Vzdialenejšia budúcnosť ale prinesie úplne nové typy produktov a služieb - aký veľký bude zásah elektronizácie, aké budú nové prístupové kanály služieb, kam bude chcieť zákazník za službami prichádzať a aké služby chce konzumovať doma? To všetko sú otázky, na ktoré musíme nájsť odpoveď.

 

V čom sa zmení prístup k zákazníkom?

My by sme mali byť tí proaktívni, tí, ktorí majú čo ponúknuť. Tak funguje svet služieb - a pošta predsa poskytuje služby, že? Možno na to ale v určitom období zabudla a stala sa úradom. Je našou povinnosťou i výzvou sa do polohy poskytovateľa služieb vrátiť. Kľúčovou záležitosťou je však aj vzťah medzi obchodom, marketingom a prevádzkou. Pokiaľ by obchod a marketing staval produkt len akoby svoje milé prianie a nebral by do úvahy, čo je prevádzka schopná zrealizovať v reálnych podmienkach, tak si zase postavíme vzdušný zámok. A to nikto z nás nechce a zákazník už vôbec nie.
Aby sme sa však dostali do proaktívneho stavu, musíme zmeniť celý ten proces. My už nie sme ani prevádzkovou spoločnosťou a nemôžeme zostať ani úradom. Všetky tieto zaujímavé časti našej tváre voči verejnosti by tam mali zostať, ale v prvom rade by sme sa mali stať obchodnou a komunikačnou spoločnosťou.

 

Aké nové služby by ste chceli rozvíjať?

Je úplne jasné, že pošta už nemôže fungovať len v tradičnom poštovom biznise. Dnes je evidentné, že rozsah klasických poštových služieb postupne klesá. Na jednej strane vnímam to, že sme vystavení veľmi silnému konkurenčnému tlaku. Na druhej strane je tu prirodzený prechod tradičnej komunikácie do elektronickej oblasti. Toto nie je výnimočné len pre Slovensko. Deje sa to aj v ostatných krajinách. Je však potrebné začať sa tým viac zaoberať a zmeniť portfólio služieb alebo lepšie povedané doplniť ho o nové elektronické služby. Verím tomu, že pošta môže byť veľmi zaujímavým partnerom štátu v oblasti egovernmentu. Môžeme ponúknuť služby aj do oblasti utility (služieb na diaľku). Pošta by mala mať oveľa významnejšie postavenie v oblasti finančných služieb. Tieto služby sa dajú naďalej rozvíjať a je to podľa mňa priestor, kde by sme sa mohli cítiť doma. Čiastočne liberalizovaný európsky poštový trh totiž ukazuje, že národným poštám, ktoré rozšírili rozsah poskytovaných služieb mimo rámec tradičných, sa podarilo udržať rast ich ekonomických výsledkov navzdory liberalizácii trhu a čiastočným stratám na trhu listových zásielok, ktorému sa nevyhne ani slovenský poštový trh.

Taktiež ale pripravujeme projekt v tradičnej poštovej oblasti, ktorý ponúkneme celoplošne, a to doručovanie balíkov až do domu. Samozrejme popoludní až večer. Je to služba, ktorú si zákazníci žiadajú a ktorú pošta so svojou základňou pobočiek doslova prespala. Zásielkový obchod rastie. Dúfam, že oslovíme aj zákazníkov, ktorí od nás odišli. Keď podobnú službu zaviedla Česká pošta, jej podiel na tomto trhu po troch mesiacoch stúpol o dvadsať percent. Také veľké podniky nemôžu v plne liberalizovanom prostredí fungovať len z jednej oblasti biznisu. Musíme viac rozširovať naše portfólio.

 

Plánujete pokračovať v masívnom nahrádzaní klasických pôšt Poštami Partner?

V súčasnej dobe je projekt „Pošta partner" pozastavený, ale nebránime sa existencii Pôšt partner. Aktuálne ich máme 46. V tejto chvíli neplánujeme hromadné vyčleňovanie svojich pobočiek inému partnerovi. Poštovú sieť vnímame ako cennú devízu SP, preto skúmame všetky možnosti jej udržania v maximálnom rozsahu pri súčasnej zmene smerovania na obchodné a kontaktné miesta. Jedným z našich investičných zámerov je v súčasnosti plná automatizácia siete našich pobočiek, ktorá by mala byť ukončená na začiatku roku 2012, čo je tiež dôkazom toho, že si ju chceme v plnom rozsahu zachovať a naďalej rozvíjať.
Súčasne analyzujeme jednotlivé pošty z hľadiska platných zákonov, licencie a obchodnej stratégie. Na základe výsledkov a vyhodnotenia analýzy sa SP rozhodne, ako bude ďalej postupovať aj z hľadiska rentability, aj z hľadiska poskytovania univerzálnej poštovej služby.

V budúcnosti však nemôžeme vylúčiť, že budeme hľadať aj iné formy obsluhy, ktoré môžu byť pre zákazníka aj oveľa atraktívnejšie, ako je dnešná forma.

 

Ako sa pozeráte na budúcnosť poštovej siete?

Naša sieť je veľmi rozsiahla a viem, že v mnohých obciach má pošta aj určitý sociálny rozmer. Poštovú sieť považujeme však aj za príležitosť, ako ponúknuť nové produkty práve v oblasti elektronických a finančných služieb. SP bude veľmi rada prevádzkovať takúto sieť pobočiek, musí však byť schopná do tejto siete dostať produkty, ktorými zaujme. Úplne všetci si musíme uvedomiť (od doručovateľov, cez vedúcich až po najvyšší manažment), že môžeme poštovú sieť zachovať v takomto rozsahu len vtedy, ak dokážeme udržať vyrovnané hospodárenie. Vieme, že sú pobočky, ktoré sú ziskové. Sú však aj pošty, ktoré ziskové nie sú. Nemôžeme si dovoliť prevádzkovať sieť, ktorá nevytvára aspoň vyrovnané hospodárenie, ak už nie zisk. Na druhej strane ale plánujeme v niektorých oblastiach aj vytváranie nových, napríklad partnerských pobočiek, aby naplnili očakávania našich zákazníkov, ktorí žijú v nových lokalitách, či na miestach, kde nás zákazník dnes už bežne očakáva, napr. v nákupných strediskách.

 

Aká je budúcnosť SP?

Význam pošty nepadne, len sa musí zmeniť. Musíme inovovať štruktúru služieb, ktoré budeme ponúkať. Netreba zabúdať, že pošta mimo iného distribuuje dôchodky, sociálne dávky. Myslím, že SP by mohla fungovať ako infraštrukturálny podnik štátu, ktorý štát určite potrebuje. Aj iné európske krajiny si uvedomujú, že poštu potrebujú. Napríklad Talianska pošta je mobilným operátorom pre štátnu správu a v Estónsku zabezpečuje komunikáciu so štátnou správou.
SP bude spoločnosť, ktorá bude využívať kombináciu fyzického prístupu a elektronickej komunikácie. Pošta na rozdiel od iných subjektov vie s občanmi hovoriť, pretože im správy a služby doručujeme už veľa rokov a občan nám verí. Môžeme poskytovať zaujímavú kombináciu elektronizácie a finančných služieb, ktoré sa dohromady prepojujú.
Pošta má hlbokú tradíciu, ale odvolávať sa na ňu má zmysel len vtedy, ak vieme, kam chceme v budúcnosti smerovať a čo chceme dokázať. Inak by sa z tradície stala len história.
Som presvedčená, že SP má svoje miesto v budúcnosti.

 

 

Aktuality  |  Zo sveta  |  Kontakty  |  Reklama
© 2010 Poštové služby. Prevádzkovateľom a odborným garantom portálu je spoločnosť Postal Consulting s.r.o..